Určite ste si všimli, že naše mestá a obce zaplavili nie veľmi oku lahodiace kontajnery na zber šatstva a hračiek, na ktorých je napísaný srdcervúci nápis, že Vám ďakujú za venovanie Vašich nepotrebných vecí, ktoré týmto spôsobom pôjdu na charitu. Majú síce malú podmienku, že šatstvo má byť nielen oprané, ale dokonca aj vyžehlené, no poviete si, veď na tom nič nie je, čo by človek pre deti neurobil. Vhodíte šatstvo dnu a odchádzate s príjemným pocitom hladiacim Vaše srdce, že aspoň takto ste spravili niečo dobré pre iných.
Scenár úplne ideálny, no tu prichádza mnou spomínané ALE. Jedného dňa, keď som sa vracala z práce, prechádzala som okolo jedného z „charitatívnych“ kontajnerov, ktorý práve vyprázdňovali dvaja pracovníci. Obsah hádzali do obrovského nákladného auta, ktoré už mali takmer plné. Poviete si, že na tom nič nie je...Až kým som sa nepozrela na ceduľku, ktorá nemala označenie SK, ale PL!!! Pozriem na ŠPZ a tam naozaj poľská značka. Zostala som zarazená, prečo nejakí poliaci vyberajú kontajnery, ktoré sú určené na charitu, o ktorej som si naivne myslela, že slúži slovenským deťom, prípadne ľuďom, ktorí to potrebujú. Nakoľko mi toto stretnutie sa s poľskými pracovníkmi nedalo pokoj, začala som pátrať na internete, komu naozaj tieto kontajnery patria...A čuduj sa svete, zostala som celkom prekvapená. A nielen ja, prekvapený zostal každý človek, ktorému som túto informáciu tlmočila.
Charitatívne sa tváriace kontajnery s účelovými detskými obrázkami nesú meno ECO TEXTIL a patria poľskej spoločnosti Wtórpol, sídliacej v meste Skarżysko-Kamienna. Od roku 1992 sa táto spoločnosť zaoberá spracovaním a recykláciou obnosených odevov a zamestnáva 1200 ľudí. (Jediná poľahčujúca okolnosť pri negatívnom vnímaní tejto „hry“ je, že zamestnávajú aj postihnutých ľudí). Na moje prekvapenie, táto firma o sebe nehovorí ako o charitatívne zameranej spoločnosti, ale jej hlavným účelom je ochrana životného prostredia pred „znečisťovaním šatstvom.“ (Ako krásne sa dajú veci pomenovať, najmä, ak ide o skvelý biznis). Poviete si, dobre, veď aj to je pekná myšlienka.. A áno, v podstate je, ale ďalej sa dočítate, že väčšina použiteľného šatstva, ktoré malo pomáhať deťom a tým, čo to potrebujú, končí na pultoch SECOND-HANDOV v Poľsku a dokonca aj na Slovensku, prípadne sa veci expedujú zmluvným partnerom v Afrike, Ázií a Východnej Európe. A verím, že ani tam neskončia tak ako sme si pôvodne mysleli... . Menej nositeľné veci sa recyklujú na handry a iné výrobky, ktoré sa taktiež dajú speňažiť.
Neviem ako Vám, ale mne sa takéto zavádzanie ľudí nepáči. Ak chce niekto robiť charitu, nech ju robí. Ak chce niekto čistiť životné prostredie, tak nech sa páči. Šľachetné je oboje. Ale prečo sa niekto tvári, že Vám umožňuje pomáhať deťom a pritom veci, ktoré odovzdáte s dobrým úmyslom, sú nakoniec speňažené a tým pádom splnia iba tak účel napchávania peňaženiek niekomu, kto to zrejme absolútne nepotrebuje? Nielenže, Vaša snaha pomôcť zrejme nebude naplnená, ale ešte sa Vám a aj mne môže stať, že pri najbližšej návšteve second-handu si budete môcť kúpiť sveter, ktorý ste nedávno vhadzovali do kontajnera s pocitom robenia dobrého skutku... Ale, ak karma funguje, možno budete za svoj dobrý skutok odmenený a na Váš vlastný svetrík budú mať práve akciu... .
Každopádne, v podstate skladám klobúk pred geniálnym nápadom „podnikateľa“, ktorý tento biznis rozbehol. Náklady takmer žiadne, veď ľudí, ochotných prispievať je stále dosť a tak isto aj handier. Kontajnery si vyrába firma sama, nakoľko sú vyrábané recykláciou a spracovaním rôznych materiálov. A všetko nepotrebné resp. nenositeľné šatstvo zamestnanci spracujú na veci potrebnejšie. A aby to nebolo také okaté a škaredo vnímané, vždy sa dá predsa použiť argument, že vďaka týmto kontajnerom nejdú veci na smetisko a neznečisťujú tak životné prostredie... Pozitívnym aspektom je, že posledné roky začala daná spoločnosť aspoň na charitu prispievať...Sem-tam sa vynoria s nejakou dobročinnou akciou, ale keď sa zamyslím nad ich možnými, resp. pravdepodobnými ziskami, zrejme by sa tieto pokusy o dobročinnosť dali prirovnať povestnej kvapke v mori, či dokonca v oceáne.
Ja sa ale pýtam, prečo takéto kontajnery nemá každé jedno mesto, aby veci, ktoré do nich dáme, zostali doma a skutočne poslúžili našim deťom a naším ľuďom??? Mestá by sa mohli nad tým aspoň zamyslieť...Veď koľkým našim ľuďom by sme takto pomohli? Stačilo by, keby sa toľko šatstva, čo ide do Poľska, poslalo do Rómskych osád či iných biednych oblastí... Ach jaj...